Dvesto eur za nákup, dva a pol tisíca za dvojizbový byt. Ceny na Islande môžu Slováka zaskočiť. Zdravotná sestra tam však môže zarobiť niekoľkonásobne viac ako doma a na úrady ľudia takmer nechodia. Život na ostrove očami Sloveniek, ktoré si ho vyskúšali na vlastnej koži.
Vyššie platy, drahé bývanie a potraviny, ale aj menej stresu. Slovenka Jana žije na Islande dvadsať rokov. Lenka prišla pred 16 mesiacmi a pracuje tu ako dialyzačná sestra.
Ako sa žije Slovenkám na Islande, priblížila v Správach redaktorka STVR Monika Hajko:
„Keď sa bavíme o kvalifikovanej práci, napríklad v zdravotníctve a o zdravotnej sestre, tak sa bavíme takmer o štvornásobku oproti slovenskej mzde,“ priblížila Slovenka žijúca na Islande Lenka Benická.
„Priemerný islandský plat je tritisíc eur,“ doplnila Slovenka žijúca na Islande Jana Talpašová.
Vyššie zárobky však sprevádzajú aj vyššie životné náklady. Najviac stojí bývanie. Úroky sa podľa Jany pri hypotékach pohybujú okolo desať percent. „Také priemerné bývanie v garsónke je takých 1 300, 1 500 eur určite. Dvojizbák o tisíc eur vyššie. Takže aj takých 2 500 eur,“ doplnila Talpašová.
„Mzda je vyššia o 230 percent – v mojom prípade oproti slovenskej, ale potraviny a všetky ostatné veci sú tu drahšie možno o 50 percent,“ spresnila Benická.
„Sme dvaja a podarilo sa nám minúť aj 200 eur na menej ako týždeň, také tri – štyri dni. V reštaurácii by to na jedného vyšlo 50 eur,“ povedala Talpašová.
Napriek cenám sa podľa Jany z islandského platu dá aj ušetriť. „Dá sa ušetriť, určite sa dá ušetriť. Ja pracujem s Vietnamcami, s Filipíncami a oni to proste vedia,“ poznamenala.
Nemusia vykročiť z domu, aby niečo vybavili
Lenku po príchode prekvapilo zdravotníctvo. „Práve tu som zistila, že náš zdravotný systém je ešte stále veľmi dostupný a je v podstate zadarmo. Čakacie doby sú veľmi dlhé. Aj pri vážnych diagnózach je to tu rovnaké ako na Slovensku, ak nie dlhšie. A naozaj nie zadarmo,“ zhodnotila Benická.
Úplne inú skúsenosť má s miestnou byrokraciou. „Všetko máte v jednej aplikácii. Od kúpy auta, prepisu auta, doktorov, liekov, daní. Nemusíte vykročiť z domu, aby ste niečo vybavili. Za rok a štyri mesiace, ktoré tu bývam, som hotovosť použila raz,“ opísala.
Rozdiel je podľa nich aj v pracovnom tempe. „Najväčší rozdiel je v práci. Je dôležité cítiť sa v práci dobre, nie pod tlakom,“ podotkla Talpašová.
„Tu v tejto krajine nebudete cítiť náš klasický slovanský zhon. Ako keby mali na všetko čas,“ doplnila ju Benická.
Islanďania majú na svoj prístup k problémom dokonca vlastnú obľúbenú frázu. „Betta reddast znamená v preklade, že sa to nejako vyrieši. Je to asi jediná veta, ktorá ich úplne vystihuje,“ uzavrela Benická.
